Juraj SMATANA, "environmentálny aktivizmus" a komunistický režim

V súvislosti s pozadím osoby Juraja SMATANU sa v alternatívnych médiách najčastejšie spomína Veľvyslanectvo USA na Slovensku a Nadácia otvorenej spoločnosti, s ktorými SMATANA vyvíjal spoločné aktivity týkajúce sa tzv. konšpiračných médií (pozri tu, tu a tu). Často sa tiež spomína skutočnosť, že SMATANA pôsobil ako poradca Ivety RADIČOVEJ vo funkcii predsedníčky vlády SR, pričom RADIČOVÁ v minulosti stála práve na čele spomínanej Nadácie otvorenej spoločnosti (nadácii sa vo vzťahu k inému problému venujeme aj v tomto článku). Menej ako prostredie, do ktorého SMATANA výsledkom svojej predchádzajúcej aktivity prišiel, sa však spomína "environmentálno-aktivistické" prostredie, z ktorého vzišiel. Už zbežný pohľad na RARÁŠKOV zoznam pritom ukazuje, že nemalú časť agentov, trollov a užitočných idiotov Západu z prostredia tzv. občianskych aktivistov predstavujú práve "environmentálni aktivisti". Bližší pohľad na danú skupinu potom vedie k nadácii EKOPOLIS, ktorá má čestné miesto v súhrnnej správe Kto za koho kope II. na starom Prope. Juraj SMATANA, Juraj MESÍK, Juraj RIZMAN, Ľubica TRUBÍNIOVÁ, Katarína ŠIMONČIČOVÁ, Marcel D. ZAJAC, Ladislav HEGYI či Boris STREČANSKÝ, to všetko sú ľudia, preukázateľne spojení so spomínanou nadáciou a zároveň angažovaní v prebiehajúcej informačnej vojne na strane Západu, v dôsledku čoho aj figurujú na RARÁŠKOVOM zozname. 

Na stránke nadácie EKOPOLIS nájdeme (tu a tu) zaujímavé údaje k jej financovaniu: k jej darcom patrí Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Fund, Slovensko (v súvislosti s realizáciou viacerých aktivít na Slovensku), East West Management Institute, USA (v súvislosti s aktivitami "mimovládnych organizácií" na Kosove), Rockefeller Brothers Fund, USA (v súvislosti s realizáciou viacerých aktivít na Slovensku), Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe, USA (označený za jedného z kľúčových darcov), World Learning, USA, Charles Stewart Mott Foundation, USA (označený za jedného z kľúčových darcov) a German Marshall Fund, USA (podpora nadácie a programov od jej založenia, príspevky do základiny), resp. German Marshall Fund of the United States, USA (označený za jedného z kľúčových darcov), USAID, USA (označený za jedného z kľúčových darcov) a ďalšie organizácie. Otázka, kto za koho a prečo kope, môže byť zrejme odsunutá do kategórie otázok rečníckych.

Keď sa v relácii Večera u HAVRANA v RTVS unisono prezentovali svojimi myšlienkovými skvostmi "aktivisti" s "environmentalistickým" pozadím SMATANA a MESÍK, nezaznela, žiaľ, odpoveď na otázku, či základ environmentálneho aktivizmu spočíva v presadzovaní zahraničnopolitických záujmov USA za prostriedky z amerických fondov. Uvažujúc o zahraničnopolitickej jednofarebnosti dnešných popredných "environmentálnych aktivistov" na Slovensku, človek si musí nevdojak položiť otázku, či sú vôbec aktivity v "ekologickej oblasti" zahraničnopoliticky neutrálne a či ho angažovanosť v tejto oblasti náhodou nezbavuje názorov, ktoré sú voči zahraničnopolitickým postojom spomínaných "aktivistov" protichodné.

Nech už je to v tomto smere akokoľvek, radi by sme sa na záver článku vrátili k pozornuhodnému súboru od nášho čitateľa, ktorý je umiestnený na stránke  Video "RARÁŠOK a SIS-kári" a iné srandy. Ako sme už boli upozornili súdruha Grišu MESEŽNIKOVA, nepatríme medzi tých, ktorí sa medzi sebou nazývajú súdruhmi. V nadväznosti na nám zaslaný dokument s názvom Rozsudok v mene Československej socialistickej republiky preto pripomíname nielen skutočnosť, že osobám figurujúcim na RARÁŠKOVOM zozname prajeme rovnaké osudy, aké sú plánované zo strany ukrajinských nacionalistov vo vzťahu k údajným ruským agentom na Ukrajine. Jedným dychom musíme dodať, že socialistický režim považujeme za nespravodlivý, a to nielen pre jeho srdcervúci postup voči dnešnému SMATANOVMU straníckemu šéfovi a "bratislavským ochrancom prírody" v roku 1988. Za vrchol krutosti považujeme to, že človeka, ktorý by mal byť pre svoj zjavný postih automaticky uznaný za trvale nespôsobilého výkonu základnej vojenskej služby a dostať modrú knižku, komunistický režim neľudsky nútil vykonávať vojenskú službu. Za tento postup voči postihnutému si nepochybne zaslúži naše najhlbšie odsúdenie.

V BRATISLAVE sa dnes konajú recyklačné aktivity

Dnes 2. mája 2015 sa v BRATISLAVE uskutoční "občiansky protest" reagujúci na príchod skupiny motorkárov Noční vlci, v rámci ktorého plánujú zhromaždení dať "najavo, že okrem obetí fašizmu a Hitlera si treba pripomínať aj obete Stalina, komunizmu a Putina". Podujatie pred veľvyslanectvom RF a na niektorých ďalších miestach v BRATISLAVE usporadúvajú Ondrej DOSTÁL, Ľudmila VERBITSKA, Grigorij MESEŽNIKOV, Lucia ŠTASSELOVÁ, Peter ZAJAC a Martin MOJŽIŠ. V súvislosti s plánovaným podujatím sme nazreli do nášho zoznamu a zistili sme, že sa v ňom ako na potvoru vyskytujú mená všetkých organizátorov. Ba čo viac: porovnaním zoznamu 75 "osobností", ktoré  prednedávnom vyzvali LAJČÁKA a KALIŇÁKA, aby neumožnili vstup Nočných vlkov na Slovensko, so zoznamom 130 slovenských a českých "osobností", ktoré sa stali signatármi protiruskej výzvy adresovanej vybraným ambasádam, sme došli k záveru, že sa u nás stalo zvykom vydávať recyklačné aktivity za rozsiahle občianske výzvy a protesty. Množstvo osôb na na našom zozname má environmentálno-aktivistické pozadie a preto máme pochopenie pre snahu prozápadných "aktivistov" vydolovať z existujúceho "aktívu" čo najviac prostredníctvom jeho sústavného opätovného používania. Azda by však nabudúce stačilo dať odkaz na RARÁŠKOV zoznam a uviesť, že osoby v ňom menované podporujú všetky protiruské a prozápadné protesty a výzvy.

Aktualizácia z 2. 5. 2015 o 18:55

Táboru "občianskych aktivistov" sa podarilo pridať k recyklačným aktivitám inovačný bonus: pokúsiť sa prostredníctvom provokatérov Miloša SUROVIČA a Juraja MÁJEKA s ukrajinskou milenkou vyvolať incident na Slavíne (pozri napríklad tu, tu, tu, tu a tu), na ktorom boli zhromaždení početní priaznivci Nočných vlkov. Deficit čo do početnosti a originality odporcov spomínanej skupiny však tento počin nevyrieši.

Slovensko vo svete farebných revolúcií

Prednedávnom sme priniesli informáciu, že Česká republika (ČR) s cieľom ovplyvnenia vnútropolitickej situácie v záujmovom priestore Ruskej federácie využíva ako svoje agentúrne prostriedky tri ruské opozičné aktivistky (Elena GLUSHKO, Nina FALKOVSKÁ, Tatiana KOZAK). Súčasne sme v rozhovore zverejnenom na stránke Názor občana konštatovali, že ČR sa v danom smere angažuje vo väčšej miere ako Slovensko. To však, žiaľ, neznamená, že Slovensko stojí od podobných aktivít svojich „partnerov a spojencov“ bokom. Keďže ide o pomerne známe skutočnosti, obmedzíme sa v dnešnom texte na niektoré pozoruhodné momenty súvisiace so SR v kontexte aktivít Západu smerujúcich k „demokratizácii“ nepoddajných štátov.

Fakt, že americkí experti dlhodobo rozpracúvajú a zdokonaľujú technológie realizácie štátnych prevratov v zahraničí, je známy azda každému okrem užitočných idiotov Západu, ktorých časť figuruje na našom zozname. V tejto súvislosti tvorí stálicu na zozname artefaktov svedčiacich v prospech uvedeného tvrdenia knižná publikácia Coup d'État: A Practical Handbook / Štátny prevrat: praktická príručka (prvé vydanie v roku 1968) od Edwarda Nicolae LUTTWAKA, amerického politického a vojensko-strategického experta, ktorý aktuálne pôsobí v Center for Strategic and International Studies vo WASHINGTONE. Zodpovedajúca technológia bola sústavne zdokonaľovaná a adaptovaná na podmienky jednotlivých dotknutých krajín. Nebudeme sa podrobne zaoberať jej všeobecnými a špecifickými znakmi, ktoré sú pomerne dobre známe (zo všeobecných narýchlo uveďme zjednotenie a aktivizáciu všetkých značne heterogénnych opozičných prvkov za súčasného financovania aktivít časti z nich; obvinenia zo strany opozície smerom k vládnucej moci z nastolenia a udržiavania diktatúry; mobilizáciu verejnosti v súvislosti so spomínanými obvineniami, realizáciu protestných aktivít proti údajne plánovanému falšovaniu volieb, respektíve proti iným domnelým či reálnym zásahom do demokracie a občianskych práv; jasne čitateľné signály zo zahraničia o podpore prebiehajúcich opozičných aktivít atď.). 

Radi by sme upozornili na zaujímavý fakt, že krátko po tom, ako bola spomínaná technológia použitá na Slovensku (zlomovým bol rok 1998), vznikli v roku 2001 jej adaptácie v podobe dvoch scenárov BRZEZINSKÉHO plánu pre Ukrajinu: „MECIAR – MILOSEVIC scenario“ a „LUKASHENKO scenario“. Ako je zrejmé zo samotného názvu, hybridný scenár „MECIAR – MILOSEVIC“ bol sčasti inšpirovaný postupom uplatneným v SR a sčasti nadväzoval aj na postup pri zmene režimu v Juhoslávii, ktorý mal z hľadiska zdokonaľovania revolučných technológií mimoriadny význam. Organizácia Otpor!, ktorá sa neskôr transformovala do organizácie Centre for Applied Nonviolent Action and Strategies, zohrala významnú rolu nielen v rámci zmeny mocenského usporiadania v Juhoslávii, ale jej skúsenosti boli rozvité a uplatnené v mnohých ďalších častiach sveta (pozri napríklad tu a tu) vrátane Gruzínska (2003), Ukrajiny (2004), Libanonu (2005), Maldív (2008) a Egypta (2011). V súvislosti so snahou o zmenu mocenského usporiadania vo východnej Európe zrejme neprekvapí, že podľa vyjadrenia vtedajšieho riaditeľa ruskej Federálnej služby bezpečnosti (FSB) z roku 2005 sa v BRATISLAVE pripravovalo zvrhnutie bieloruského prezidenta Alexandra LUKAŠENKA.

Na predmetné vyjadrenia niekdajšej hlavy FBS v duchu príslovia „trafená hus zagága“ s rozhorčením zareagoval financmajster slovenských mimovládok podieľajúcich sa na realizácii zahraničnopolitických záujmov USA Pavol DEMEŠ, pod ktorého vedením sa slovenská pobočka German Marshall Fund zapájala do organizácie aktivít smerujúcich k zmene spoločensko-politického usporiadania v postsovietskom priestore. Ako je však známe, na aktivitách v Bielorusku spomínaných v predmetnom vyjadrení sa výrazne podieľala najmä slovenská mimovládna organizácia Nadácia Pontis. Ide o organizáciu kontrolovanú USA, ktorá presadzuje americké zahraničnopolitické záujmy predovšetkým v záujmovom priestore východnej a juhovýchodnej Európy. Nadácia bola založená ako pobočka americkej Foundation for a Civil Society, v roku 1997 sa premenovala na Nadáciu pre občiansku spoločnosť a v roku 2001 na Nadáciu Pontis. Názov a ďalšie údaje organizácie sú zahrnuté aj v staršom, avšak dodnes v zásade aktuálnom dokumente Kto za koho kope II. Ako deklaruje samotná Nadácia Pontis na svojom webe, subjekt je aktívny v Bielorusku od roku 2000. Pôvodne sa zameriavala na poskytovanie pomoci „občianskej spoločnosti a mládežníckym organizáciám“ počas predvolebnej kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2001 a od roku 2003 pomáha domácej bieloruskej „expertnej komunite, ktorá pracuje v podmienkach autoritárskeho režimu“. Pontis sa angažoval nielen v rámci procesu „demokratizácie“ v Bielorusku (Lenka SUROTCHAK, Balázs JARÁBIK, Simona GEMBICKÁ, Monika BROŠKOVÁ...), ale aj v rámci procesu cieľavedomého rozkladania Srbska (Milan NIČ...) a ďalších štátov (Moldavsko, Kuba...). Dnes pokračuje v aktivitách s obdobnými cieľmi (zmena režimu a následná transformácia krajiny do želanej podoby) na Ukrajine (Viktória MLYNARČÍKOVÁ...). Všetky vyššie menované osoby sa vyskytujú v RARÁŠKOVOM zozname. 

Pontis v minulosti čerpal granty a dary zo strany Open Society Foundation, National Endowment for Democracy, MZV SR / MZVaEZ SR a i. Ako je známe, MZVaEZ SR sa právom radí medzi organizácie, napomáhajúce realizácii zahraničnopolitických záujmov USA. Zo záplavy iných relevantných skutočností uveďme len zopár faktov, ktoré sa týkajú problematiky MZVaEZ SR a vybraných mimovládnych organizácií. V zoznamoch schválených dotácií v oblasti medzinárodných vzťahov a zahraničnej politiky nájdeme rôzne krycie organizácie vojenského spravodajstva a predovšetkým SIS (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Slovenská atlantická komisia, Euroatlantické centrum, Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy, Central European Policy Institute). V starších zoznamoch schválených dotácií v uvedenej oblasti však nájdeme aj vyššie spomínanú organizáciu Pontis (k čerpaniu prostriedkov z pogramov rozvojovej pomoci pozri nižšie). Zamestnanci rezortu zahraničia (najmä generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej a humanitárnej pomoci MZVaEZ SR  Roman BUŽEK) sa pravidelne zúčastňujú na „odborných“ podujatiach a poradách predstaviteľov mimovládok kontrolovaných USA ako Open Society Foundation, slovenská pobočka German Marshall Fund, Pontis a i. Na pôde ministerstva zahraničia pôsobí aj vyššie zmieňovaná osoba Pavla DEMEŠA, ktorá súčasne vedie slovenskú pobočku German Marshal Fund. Okrem uvedených skutočností svedčia o tom, že MZVaEZ SR robí servis subjektom presadzujúcim americké zahraničnopolitické záujmy, aj časté stretnutia ministra zahraničných vecí s predstaviteľmi Pontisu, množstvo spoločných aktivít MZVaEZ SR a Pontisu (pozri napríklad tu a tu) a najmä spoločné projektové aktivity napríklad v Bielorusku, ktoré sa financujú aj prostredníctvom programov slovenskej rozvojovej pomoci (pozri napríklad tu a tu) (MZVaEZ SR poskytuje oficiálnu rozvojovú pomoc pod logom SlovakAid) . 

O fakte, že mimovládky podporované zo strany USA hrajú kľúčovú úlohu pri realizácii spoločensko-politických zmien v postsovietskom priestore, svedčí aj nedávne vyjadrenie Georga SOROSA, ktorý na otázku novinára „Veľa energie aj finančných prostriedkov ste venovali rozvoju východnej Európy aj Ukrajine. Keď teraz vidíte, že je tam vojna, máte niekedy pocit, že ste zlyhali?“ odpovedal: „Vôbec nie, práve naopak. Z novej Ukrajiny mám pocit, že po 25 rokoch dosiahla naša Nadácia otvorenej spoločnosti úspech. Nadácia je napojená na takmer každého v novej Ukrajine, mnohým sme rozdali štipendiá na našej univerzite v Budapešti. Priniesli sme zmenu.“ Bez akýchkoľvek sympatií k „otcovi nášho štátu“ pripomíname rolu, ktorú zohral sorosovský mimovládny aktív v SR v roku 1998 a po ňom. Zároveň pripomíname skutočnosť, že viaceré osoby na našom zozname stoja na čele sorosovskej Open Society Foundation (Marek KAPUSTA), alebo ju v minulosti viedli (Iveta RADIČOVÁ, Rudolf CHMEL), zúčastňovali sa na jej činnosti (Peter ZAJAC...), priamo alebo prostredníctvom zamestnávateľa požívali benefity z grantov Open Society Foundation (Oľga GYARFÁŠOVÁ, Martin BÚTORA, Grigorij MESEŽNIKOV, Juraj MARUŠIAK...), spolupracovali s ňou na konkrétnych aktivitách (Juraj SMATANA...) alebo študovali, respektíve študujú na sorosovskej Central European University v BUDAPEŠTI (Elena GLUSHKO, Pavol HARDOŠ). 

Ako je zrejmé z predchádzajúcich pasáží, Slovensko po tom, ako si absolvovalo vlastnú verziu farebnej revolúcie, zďaleka nestojí mimo farebno-revolučných procesov vo východnej Európe. Napríklad v čase úsilí o organizáciu prevratu v Bielorusku (máme na mysli vyššie uvedené informácie z roku 2005) sa popri početných amerických agentoch a predstaviteľoch MZV SR v danom smere angažovalo množstvo osôb konajúcich v prospech vojenského spravodajstva. V porovnaní s vtedajšími udalosťami sa dnes v rámci aktivít súvisiacich s politickými a bezpečnostnými procesmi na Ukrajine vo väčšej miere angažujú osoby konajúce v prospech SIS – spomeňme najmä Roberta ONDREJCSÁKA, ktorý dnes na Ukrajine pomáha budovať „demokraciu“ – a tiež rôzni vyslúžilí politickí lídri inštalovaní na Slovensku zo strany USA okolo roku 1998. Čo sa týka spomínaných osôb konajúcich v prospech SIS, radi by sme upriamili pozornosť nášho čitateľa na najnovšie video RARÁŠOK a SIS-kári s našej tvorivej dielne (odkaz naň sa nachádza aj v pravom stĺpci v rubrike „stránky“). Vo vzťahu k udalostiam roku 1998 by sme radi upozornili na jednu zvláštnu okolnosť: napriek tomu, že SR aktuálne na rozdiel od 90. rokov predstavuje štát plne podriadený Západu, podobne ako v roku 1998 dnes dochádza k masovej aktivizácii všetkých značne heterogénnych prozápadných prvkov, ktoré sme sa podujali spracovať v RARÁŠKOVOM zozname. K ich mobilizácii dochádza v reakcii na (z pohľadu Západu) nevyhovujúce nálady a postoje k udalostiam na Ukrajine a na neželané postoje voči preferovanej vzdialenosti SR od Západu a Ruska (väčšina obyvateľov v danom smere uprednostňuje ekvidištantnú pozíciu). Či už ide o agentov slovenských alebo zahraničných tajných služieb, alebo o iné súvisiace prvky, tvoriace súčasť aktuálne mobilizovaného aktívu, pripomíname našu výzvu dopracovať dokument o mimovládkach, 3. sektore a 5. kolóne od používateľa magicke007, respektíve zasielať nám návrhy na ďalšie doplnenie nášho zoznamu.